od Lyrn Rys » 27 čer 2016, 13:52
Lyrn si overil, čo potreboval, a nezdržiaval sa na opačnom brehu, teda okrem toho, že si dobre zanadával. Nenašiel nič, okrem stôp, ktoré videli cestou. Tentokrát sa však rozhodol havranie vlasy odložiť do svojej brašny, ak by náhodou malý aristokrat mal pravdu, a oni by natrafili na čarodeja. Alebo čarodejnicu, čo by samozrejme Lyrn uprednostnil.
Keď sa vrátil, videl, ako sa Elim celkom múdro rozhodol pátrať po pokračovaní stôp, a zaklínač usúdil, že by mal ísť v jeho šľapajach, lebo ak to chlapča padne do rieky a on ho vytiahne, možno sa mu nejako - finančne - odmení. Zamyslene sa uškrnul, keď z provizórneho mosta zoskočil na breh, a rozhliadol sa, aby lokalizoval Arleeho. Dúfal, že nezdúchol.
Nech si však v duchu vtipkoval ako chcel, mal akési nutkanie mať Elima na očiach a nerozdeľovať sa. Predsa ln, tak chalan vyzeral ako niekto, kto by sa dokázal brániť asi tak ako tá, zrejme unesená, ženská. Prečo naňho nepočkal? Lyrn pokrútil hlavou a svižne zamieril k postave, ktorá našťastie v okolitej krajine takmer žiarila. Keď ho dobehol, ak ho dobehol, zistil, že ponad stromy stúpa niečo ako dym.
Počkať, čo to má znamenať, je to oheň? Začal vykrúcať nosom ako lovecký pes s úmyslom zistiť, čože sa to pred nimi deje/stalo, ale aróma niečoho, totiž bažiny, bola naozaj prenikavá. Skúsil teda načúvať, ale jeho snahu možno marila rieka. Zdalo sa mu veľmi podozrivé, že dym vo víchrici stúpa nahor... Spýtavo pozrel na Elima a prípadne Arleeho, čo o tom súdia a čo si myslia že by mali, ako tím, urobiť.